Na poľnej ceste spokojne ležal kus kameňa, ani malý ani veľký. Taký akurát do ruky. Bola to biela žula, tvrdá a pevná ako svet sám. Nepamätala si už, ako sa na tú cestu dostala, ani odkiaľ pochádza. Hádala, že ju tak, ako i iné kamene kedysi vyvrhla samotná Zem na tento svet.  Bolo to už … Čítať viac

Chcel by som niečo stvoriť. Niečo zmysluplné a krásne. Vdýchnuť život kusu hliny. Vymodelovať z hrudy múry svojho domu. Potrieť plátno mastnou farbou, tmavou a temnou ako búrkové mračná. Túžim písať dlhé vety, dvíhajúce obočia. I také, z ktorých stekajú slzy veľké ako toliare. Túžim  spievať radosť môjho srdca do tohto sveta, späť mu ju … Čítať viac

Nechajme život, Nech plynie Brečtanom bujným zem ovinie *** Dbajme, nedbajme,  túžbam sa oddajme Skrížme ruky na prsiach, šepkajme si poddajne *** Hlaďme si do očí, A hľaďme úprimne  Hľadajme krásu,  ja v tebe, ty vo mne  *** Nech život plynie a s revom buráca skryme sa my do nášho paláca *** Do zámku bez … Čítať viac

Všetky zvieratá v džungli nehovorili o ničom inom ako o krásach, ktoré sa skrývajú za priesmykom Paptoa. Vraj ukrýva nádhery, aké svet ešte nevidel. Jazerá plné tej najčistejšej vody, biele skaly, týčiace sa azda až k samému Slnku, tie najzelenšie pastviny, kam až oko dohliadne. Vetvy stromov sú tam obsypané tým najsladším ovocím, až sa … Čítať viac